Ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbikov, dysplázia a najčastejšie otázky mamičiek

Detičky po narodení absolvujú skríningové vyšetrenie bedrových kĺbikov v 3.týždni po narodení a následne kontroly určuje ortopéd podľa nálezu, ktorý pri vyšetrení zapíše do dokumentácie. V niektorých nemocniciach realizujú ultrazvukové vyšetrenie u detí priamo počas doby hospitalizácie, pár dní po narodení dieťatka. Štandardne ale postačí prísť na vyšetrenie k ambulantnímu ortopédovi do 3.týždňa po narodení.

Ak je nález v poriadku dáváme dieťatku bežné balenie jednorázovou plienkou, pamperskou alebo podobnými dnes používanými. V prípade patológie nastaví ďalší proces liečby ortopéd. Nižšie nájdete odpovede na najčastejšie otázky mamičiek.

Prečo je dôležité včasné vyšetrenie u ortopéda?

U bedier platí, čím skôr dieťa príde, tým lepšie. Je žiaduce vyšetriť novorodenca do štyroch týždňov a potom podľa nálezu dojča za 8-12 týždňov. Keď je nález ľahkej dysplázie do stupňa IIA do štyroch týždňov a rodič dodržiava voľné balenie, tak skoro s určitosťou sa nález do dvoch až troch mesiacov zmení na normu IA. Ak je ultrazvukový nález správny, môžete s istotou povedať, že má bábätko bedrové kĺbiky v poriadku a potom už ich nepoškodí  balenie, spanie na boku, …

Prečo nedávať novorodencovi a dojčaťu s nálezom IIA “široké balenie”, ale radšej “voľné balenie”?

Historicky sa chápalo široké balenie ako nutnosť pridať do balenia 1-2 látkové plienky navyše, aby malo dieťa nožičky roztiahnuté viac od seba. Tento spôsob bol odporúčaný pri nezrelosti bedier, alebo ako prevencia – panoval názor, že viac plienok medzi nožičkami je skrátka “lepšie”. Tento pohľad je ale chybný – zdravému dieťaťu plienka navyše nijako neprospeje, nie je potrebné ju dávať ani dieťaťu s fyziologickou nezrelosťou – tento problém sa vyrieši sám, ak dieťa nebude nijako obmedzené v pohybe nožičiek. Pokiaľ je treba nález akokoľvek liečiť (typ IIC a viac), ortopéd použije abdukčné pomôcky.

Čo je to “voľné balenie”?

Je to taký spôsob balenia a oblečenia novorodenca a dojčaťa, ktoré neobmedzuje voľný pohyb bedier, tzn. : „Voľné balenie = voľnosť pohybu“- jednorazová alebo látková plienka, ktorá neobmedzuje pohyb v dolných končatinách do zohnutia a do strán.

Nezrelé bedrá „sa liečia“ voľným balením! Novorodenec a dojča v oblečení najčastejšie dupačky voľne hýbe nožičkami a tým sa bedrové kĺbiky uzdravujú.

Ako teda správne baliť a obliekať novorodencov a dojčatá?

Dieťa by malo byť zabalené len do toľkých vrstiev plienok, koľko aktuálne potrebuje na zachytenie moču pri pomočení. V žiadnom prípade by nemal byť obmedzený pohyb nožičiek smerom dopredu a do strán a to ani plienkami, ani oblečením. Plienky a oblečenie, ktoré obmedzujú dieťa pri pohybe, majú zlý vplyv na vývoj hlbokého stabilizačného systému (svalstvo brucha, chrbta, panvy, ..)

Väčšina novorodencov má po narodení bedrové kĺbiky “normálne”, tzn. plne vyzreté vrátane jamiek a striešok. Časť detí má fyziologickú nezrelosť, čo je vlastne tiež normálny nález, ktorý nevyžaduje liečbu, len sledovanie. Veľmi malú časť novorodencov, býva to napr. 1-2 zo sto, je potreba liečiť tzv. abdukčnými pomôckami, čo sú v našich končinách abdukčná perinka, Tubingen ortéza alebo Pavlíkove remence (nálezy IIC až IV) – to všetko v rámci ambulantnej liečby. 

„Široké balenie“ je zastaraný termín. Široké balenie znamenalo, že sa látkové plienky skladali na šírku vzdialenosti zákolení, ak roztiahne dieťa nožičky od seba (tzv.žabia poloha) čo je u väčšiny novorodencov a dojčiat priemerne na šírku štvorcovej plienky zloženej na tretiny až štvrtiny.

Dnešné poznanie hovorí, že nie je až tak dôležité rozťahovať novorodencovi plienkou nohy od seba, oveľa dôležitejšie pre vývoj bedrových kĺbikov je, aby mamička nedávala dieťaťu oblečenie, ktoré by bedrám mohlo vadiť v pohybe – hlavne také, ktoré nepustia nožičky do roznoženia a do zohnutia. Keď dáte novorodencovi plienku navyše a zároveň ho zabalíte natesno do perinky, zavinovačky tak vlastne to široké balenie je rovnako nanič a nepomáha. Na pozadí dnešných poznatkov sa namiesto “širokého balenia” odporúča “voľné balenie” = vhodne nasadená plienka (najjednoduchšie jednorazová) a voľné oblečenie (body alebo dupačky) novorodenca.

Ako správne vyzerá “voľné balenie” jednorazovou plienkou a ako látkovou plienkou? Na čo si dávať pozor?

V reči jednorazových plienok to znamená jedna jednorazová plienka zalepená vysoko v páse, nie cez stehná, body či dostatočne priestranné dupačky,  aby nesťahovali kolienka k sebe.

Látková plienka: 1-2 štvorcové plienky (počet plienok volíme podľa toho, aké veľké nasatie potrebujeme + dupačky, ktoré nebránia pohybu. Plienka musí byť prichytená vysoko v páse (nesmie ísť cez stehienka) a nesmie brániť pohybu nožičiek dopredu a do strán (dieťa musí bez problémov pritiahnuť nožičky k brušku).

„Voľné balenie“ (namiesto širokého balenia) – aký má význam a pri akom náleze je treba ho dodržiavať?

Voľné balenie má veľký význam pri fyziologickej nezrelosti bedier. Voľné balenie umožňuje voľný pohyb nožičiek vrátane zohnutia a roztiahnutia do strán, tým umožňuje správnu centráciu hlavičky stehennej kosti. Hlavička musí byť nacentrovaná zhora nadol do stredu jamky, ale ak má dieťa nohy stiahnuté pri sebe, hlavička je decentrovaná otočená nesprávnym smerom. 

Odporúčať “široké balenie” preventívne je podľa dnešných poznatkov alibistické.

Ak vám lekár povie: dajte radšej plienku navyše, alebo zrolujte plienku medzi nožičky, tak je to zle. Alebo je nález a potom liečime bábätko abdukčnými pomôckami, alebo tam nález nie je a nič navyše nie je potrebné. Pri fyziologickej nezrelosti IIA a IIB (záleží potom na stabilite kĺbu) si vystačíme “voľným” balením. Je potrebné, opakujem, aby efekt tohto voľného balenia nezrušili rodičia chybným oblečením.

Je vhodné s bábätkom  cielene cvičiť?

Ak je prítomný neurologický nález, cvičí sa Vojtovou metódou. Zdravé bábätko, ktoré má len ľahko nezrelé bedra, žiadne cielené cvičenie nepotrebuje. Pre dieťa je úplne optimálne, keď môže byť občas nahé, takže keď je teplo, je vynikajúce nožičky si  „prekopať“ na chrbte, alebo aj na brušku niekoľkokrát denne. Najhoršie je, keď sú deti zabalené v tesných zavinovačkách, ako sa to predtým robievalo a aktívny pohyb absentuje.

Najlepšie balenie je “žiadne balenie” – nahé bábätko. Balenie by malo byť natoľko prirodzené, aby novorodencovi a dojčaťu neprekážalo. Keď rozbalíte bábätko, napr. pred kúpaním, tak dieťatko automaticky nadvihne nožičky smerom nahor. Deti sa na to tešia, boli takto deväť mesiacov v maternici, s nožičkami hore.

Môže dieťaťu s fyziologickou nezrelosťou zle nasadená či tvarovo nevhodná plienka zhoršiť stav bedier? 

Nesprávne balenie pri náleze IIA a IIB môže spomaliť vývoj striešky a jamky. Pokiaľ je v 4-6 týždňoch nález II a dávame správne plienku a oblečenie, ktoré pohyb neobmedzuje, tak ten nález sa v priebehu 3 mesiacov zmení na IA. Avšak ak by dieťa s nálezom II malo trvale plienku až ku kolienkam, tak v štyroch, piatich mesiacoch uvidíme stále rovnaký nález s nezrelými strieškami. Takže obmedzením roztiahnutia a zohnutia nožičiek sa spomalí vývoj jamky v bedrovom kĺbiku, pretože dochádza k decentrácii hlavičky a tým k zmene tlakových pomerov k správnemu „zakrytiu hlavičky“ stehennej kosti.

Môže mať nesprávne nasadená alebo objemná látková plienka vplyv na vývoj chrbtice?

Fyziologickému vývoju chrbtice skôr škodí, keď rodičia začínajú príliš skoro dojča postavovať, napr. predčasné postavovanie do chodítka. Rodičia a príbuzní nadvihujú bábätko a tešia sa, že sa zapiera nôžkami, čo vyhodnocujú „že sa pýta chodiť“ … Dojča v tomto veku ešte nemá dobre vyvinutý svalový stabilizačný aparát, tzn. svalstvo brucha, chrbta, panvy a pod., v stoji je ohnuté a preto skoré postavovanie neprospieva chrbtici a vedie k nesprávnemu držaniu tela v období predškolskom. Takže spôsob balenia nemá tak veľký vplyv na vývoj chrbtice, ako napr. predčasné postavovanie dieťaťa. 

Niektoré mamičky uvádzajú, že dieťa je v látkovej plienke menej obratné ako v jednorazovej. Môže látková plienka spôsobiť pomalší vývoj pohybu dieťaťa?

Ak by plienka veľmi významne a dlhodobo obmedzovala pohyb dieťaťa, má to vplyv na vývoj hlbokého stabilizačného aparátu. Už aj pohyb dieťaťa, ktoré leží iba na chrbátiku a dvíha kolienko smerom nahor k brušku, je dôležitý pre vytváranie stabilizačnej funkcie chrbtice. Takže v prípade, keby dieťa ležalo na chrbátiku a bolo veľmi zle zabalené s presahom plienky na stehná a zdvihlo by nožičku len mierne, tak by to vadilo. Rovnako tak u staršieho lezúceho alebo stojaceho bábätka, ak by malo plienku do polovice stehien, negatívne to vplýva na vývoj hlbokého stabilizačného aparátu.

Ćo je dôležité pri používaní látkových plienok?

Rodičia by sa mali naučiť technicky správne plienku fixovať tak, aby bola čo najvyššie zapnutá v páse, aby okraj plienky čo najmenej vadil dieťaťu pri pohybe nožičkami.

Môže deťom uškodiť, keď v látkovej plienke spia na boku, kedy na spodnej nohe “ležia” a hornú majú zalomenú cez plienku? 

Pre deti je prirodzenejšia poloha na chrbte, ktorá neobmedzuje voľný pohyb nožičiek. Tu ale opäť platí, že dieťaťu s vyvinutým, stabilným bedrovým kĺbom to vývoj neovplyvní.

Ale pochopiteľne pri nezrelom náleze, kde sa odporúča široké balenie, je lepšie, keď dieťa leží na chrbátiku s roztiahnutými nožičkami. V polohe na boku nemôže dieťa nožičku dvíhať nahor.

Odporúčate baliť dieťa do zavinovačky?

Ak dieťaťu zavinovačka umožní pohyb nožičkami nahor, v pohode, prečo nie? Princíp toho, prečo zavinovačka môže byť zlá, je to, keď dieťa leží v zavinovačke s natiahnutými nohami, celé pevne stiahnuté a to je chyba.

Má nosenie dieťaťa v šatke/ergonosítku vo zvislej polohe na bruchu rodiča dobrý vplyv na vývoj bedrového kĺbika? 

Nosenie v tejto polohe má na bedrové kĺbiky pri fyziologickej nezrelosti dobrý vplyv. Keď sa nájde nejaký rozumný kompromis, teraz nechcem hovoriť, či to má byť hodina, dve alebo tri, ale keď sa nájde nejaký rozumný kompromis, kedy dieťa bude obmedzený čas nosiť na mamičke alebo otcovi v šatke, tak je to v poriadku. Nemyslím si ale, že by takto malo byť nosené väčšinu dňa. Dieťa v tejto polohe nemôže neobmedzene hýbať nožičkami, môže s nimi len pokyvovať od kolienok dole, ale nehýbe s bedrami. Dieťa, ktoré leží na chrbátiku, dvíha nožičky, zdvíha ručičky a rôzne sa s nimi hrá. Táto hra je tiež dôležitá preto, aby sa začal vyvíjať hlboký stabilizačný systém dôležitý pre správny postoj, chôdzu a vývoj chrbátika. Myslím si teda, že aj v prípade nosenia platí “všetko s mierou”.

 

Spracoval: MUDr. Peter Klein, MBA, Prešov